rozHOVORY S MÚZEOM I.
V prvej časti rozHOVORov s múzeom sme sa rozprávali o starých veciach - zbierkových predmetoch, ako ich v múzeu voláme. Tie sa u nás neocitli iba náhodou, je za tým práca našich kolegov - kurátorov/odborných pracovníkov, ktorí sa starajú o ich vyhľadávanie, zisťovanie informácii a súvislostí, skúmajú ich hodnotu, selektujú a nakoniec zabezpečujú bezpečný transport do múzea.
O tejto práci nám viac prezradila kurátorka a riaditeľka Múzea školstva a pedagogiky Martina Kočí. Hovorí napríklad o význame takýchto predmetov: "Predmety zaradené do múzejnej zbierky nie sú dôležité len sami osebe, ale z hľadiska toho, čo dokumentujú. Preto je dôležité zaznamenať aj kontext, z ktorého predmety pochádzajú, skúmať ako a prečo sa používali, kto ich vyrobil a pod."
Dozviete sa aj to, ako sa k predmetom vôbec dostávame: "V našom prípade navštevujeme školy, aj tie zrušené – na ich povalách a v kabinetoch sa dá nájsť množstvo predmetov, ktoré dopĺňajú naše zbierky. Dostávame sa napr. na povalu alebo do pivnice školy, kde už veľmi dávno nikto nevkročil." Často ide o zaujímavé situácie: "Spomínam si napríklad na povalu, kde niekto rozložil starú školskú mapu, aby na nej usušil fazuľu."
Na otázku, čo v múzeu máme najstaršie, ktorú sa nás návštevníci často pýtajú, odpovedala: "Čo je vzácnejšie? Školská lavica z 19. storočia, zachovaná v desiatkach exemplárov alebo tá z 2. polovice 20. storočia, navrhnutá architektom Mariánom Marcinkom, z ktorej podľa našich informácií existuje už len jeden kus?..."
Celý rozhovor nájdete na našom blogu >>>
O tejto práci nám viac prezradila kurátorka a riaditeľka Múzea školstva a pedagogiky Martina Kočí. Hovorí napríklad o význame takýchto predmetov: "Predmety zaradené do múzejnej zbierky nie sú dôležité len sami osebe, ale z hľadiska toho, čo dokumentujú. Preto je dôležité zaznamenať aj kontext, z ktorého predmety pochádzajú, skúmať ako a prečo sa používali, kto ich vyrobil a pod."
Dozviete sa aj to, ako sa k predmetom vôbec dostávame: "V našom prípade navštevujeme školy, aj tie zrušené – na ich povalách a v kabinetoch sa dá nájsť množstvo predmetov, ktoré dopĺňajú naše zbierky. Dostávame sa napr. na povalu alebo do pivnice školy, kde už veľmi dávno nikto nevkročil." Často ide o zaujímavé situácie: "Spomínam si napríklad na povalu, kde niekto rozložil starú školskú mapu, aby na nej usušil fazuľu."
Na otázku, čo v múzeu máme najstaršie, ktorú sa nás návštevníci často pýtajú, odpovedala: "Čo je vzácnejšie? Školská lavica z 19. storočia, zachovaná v desiatkach exemplárov alebo tá z 2. polovice 20. storočia, navrhnutá architektom Mariánom Marcinkom, z ktorej podľa našich informácií existuje už len jeden kus?..."
Celý rozhovor nájdete na našom blogu >>>
