Jozef Ľudovít Mátej
Univerzitný profesor PhDr. Jozef Mátej, DrSc. (21. august 1923 Lupoč, okr. Lučenec - 2. júla 1987 Bratislava) patril od šesťdesiatych rokov 20. storočia k popredným vedeckým pracovníkom v oblasti výskumu dejín školstva a pedagogiky. Autoritu si získal celým svojim učiteľským pôsobením, vedeckým dielom a odbornými aktivitami nielen v bývalom Československu, ale aj v západoeurópskych krajinách (bývalá Nemecká spolková republika, Holandsko). Jeho systematické bádateľské úsilie a vedecké dielo predstavovali už v čase svojho vzniku a predstavuje aj v súčasnosti významný príspevok do zlatého fondu slovenskej pedagogickej historiografie.
Jozef Mátej pochádzal z učiteľskej rodiny, kde jeho otec Jozef Mátej (1890 – 1931) učil na elementárnych školách v okolí Lučenca. Matka Františka Mátejová, rod. Zahradnická, rodáčka z Prahy, pomáhala manželovi pri výuke ako výpomocná učiteľka. Keď malý Jozef Mátej dorástol do školopovinného veku, stal sa spolu so svojou staršou sestrou žiakom svojho otca na cirkevnej ev. a. v. ľudovej školy v Kotmanovej. Po smrti svojho otca pokračoval v učení pod dohľadom svojho neskoršieho švagra Juraja Cabana, s ktorým udržiaval celoživotný priateľský vzťah. Caban charakterizoval malého Jozefa ako telesne slabého, ale inak veľmi pilného a bystrého, na letopočty neobyčajne šikovného žiaka.
Po skončení ľudovej školy krátko dochádza do lučeneckého gymnázia, ale zakrátko začal navštevovať Štátnu meštiansku školu v Lučenci.
Detstvo a mladosť Jozefa Máteja bola spätá s rodným krajom. V rodinnom prostredí si osvojil ideály a morálne zásady svojich rodičov a akosi prirodzene sa sformovalo aj jeho presvedčenie o zmysle a význame vzdelania. Na rozširovaní ktorého v nasledujúcich rokoch pokračoval.
„Malý Jožko sa oboznamoval s rozprávkami, básničkami, s knižkami, hudbou, so všetkým, čo mu veľmi skromné, ale nanajvýš láskyplné, ľudomilné vlastenecké a pracovité prostredie rodiny poskytovalo.“
Pravdepodobne na želanie matky, ale aj na základe rodinnej tradície sa Jozef Mátej rozhodol pre štúdium na Ev. a. v. dištriktuálnej slovenskej učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici. Počas štúdia nadviazal úzky kontakt a neskôr celoživotné priateľstvo so správcom ústavu Cyrilom Chorvátom, neskorším predstaviteľom slovenskej rusistiky na FFUK v Bratislave. Po úspešnom absolvovaní učiteľskej akadémie rok pôsobil na Obecnej ľudovej škole v Trebichave, okr. Bánovce n. Bebravou.
Počas prvých letných prázdnin ho v rodnej obci zastihlo Slovenské národné povstanie, do ktorého sa zapojil do činnosti Revolučného národného výboru v neďalekej Lovinobani. Po oslobodení rodnej obce sa na krátko vrátil za učiteľskú katedru v Kotmanovej, potom v Divíne a nakoniec na Chlapčenskej meštianskej škole v Lučenci.
„Pochádza z učiteľskej rodiny, priamy, dobrý organista, v škole sa iste osvedčí.“
V roku 1946 sa Jozef Mátej rozlúčil s rodným krajom a presídlil do Bratislavy. Hlavným dôvodom odchodu z Lučenca bolo rozhodnutie získať vysokoškolské vzdelanie. Popri pôsobení na poprednom bratislavskom gymnáziu na Grosslingovej ul. začal študovať na Filozofickej fakulte vtedajšej Slovenskej univerzite filozofiu kombinovanú s históriou. Na vysokoškolskej pôde nadviazal úzky kontakt s mladým odborným asistentom Ľudovítom Bakošom (1919 - 1974) i vtedy významným autorom historicko-pedagogických prác profesorom Jurajom Čečetkom (1907 – 1983), ktorí ho priviedli k historicko-pedagogickej problematike. Jednou z postupových prác pod dohľadom J. Čečetku sa venovala výchovnému systém A. S. Makarenku. Táto osobnosť sa stala náplňou jeho prvej knižnej práce O výchove detí v rodine (1954).
Popri vysokoškolskom štúdiu pôsobil Jozef Mátej od roku 1946 krátko ako učiteľ na Meštianskej škole v Sološnici a potom už ako stredoškolský profesor na I. Štátnom slovenskom gymnáziu na Grösslingovej ul. v Bratislave a potom ako riaditeľ na Gymnáziu vo Svätom Juri, kratšie pôsobil aj ako riaditeľ novozaloženého Pionierskeho domu a neskôr aj ako ústredný školský inšpektor na Povereníctve školstva, vied a umení.
„Je veľmi nadaný a najmä neobyčajne usilovný mladý muž, v štúdiách pokračoval tak, ako keby okrem štúdia ani iné starosti nemal.“
Jeho novou profesijnou kapitolou sa v roku 1953 stalo pedagogické pôsobenie na katedre pedagogiky a psychológie Fakulty spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej v Bratislave. Tu začal pracovať pod gestorstvom profesora Juraja Čečetku, popri Ľudovítovi Bakošovi. Jeho náplňou boli prednášky zo všeobecnej a porovnávacej pedagogiky, didaktiky, teórie výchovy a ďalších pedagogických disciplín, ale postupne sa orientoval na dejiny pedagogiky ako na svoju hlavnú prednáškovú činnosť a smer vedecko-výskumnej práce. Popri prvých historicko-pedagogických štúdiách, článkov, recenzií a informácií pripravoval aj svoju knižnú prvotinu Školská výchova za tzv. slovenského štátu so zreteľom na všeobecnovzdelávaciu školu (1958) a na prelome desaťročí obhájil vedeckú hodnosť kandidáta pedagogických vied (CSc.) a v roku 1961 získal pedagogický titul docenta.
„Knižná práca je dnes síce dobovým dokumentom, ale ani po desaťročiach sa žiadny historik neodvážil výraznejšie vstúpiť na „horúcu a citlivú“ pôdu školstva, výchovy a vzdelávania v rokoch 1919 – 1945.“
Zlaté šesťdesiate roky priniesli Jozefovi Mátejovi viaceré priaznivé zmeny. Predovšetkým po zrušení Vysokej školy pedagogickej prešiel s kolektívom katedry na pôdu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tu pokračoval nielen vo svojej učiteľskej činnosti, ale presadzoval sa ako ambiciózny autor historicko-pedagogických prác. Najprv to bola knižná práca Slovenské učiteľstvo v boji proti fašizmu 1939 – 1945 (1960), ktorým otvoril jednu zo svojich celoživotných vedeckých tém. Pri príležitosti storočnice priekopníka komeniológie Jána Kvačalu pripravil monografiu Ján Kvačala, život a dielo (1962). Osobitným dielom bola publikácia Portréty slovenských pedagógov a vlasteneckých učiteľov (1963), ktorá popri biografických textov prináša 18 vyobrazení osobností spojených s dejinami slovenského školstva. Album sa stal unikátnou ukážkou ako sa môže historicko-pedagogické bádanie previesť do vzdelávacej práce.
Šesťdesiate roky boli prelomovou príležitosťou oživiť potláčaný odkaz tzv. matičných slovenských gymnázií. V ich sídlach (Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom) sa v tomto desaťročí uskutočnili oslavy storočníc uvedených gymnázií a zároveň vyšli aj moderné monografie o histórii týchto stredných škôl. Jozef Mátej bol autorom hlavnej štúdie v pamätnici martinského gymnázia. Niesla názov Martinské gymnázium a jeho miesto v dejinách slovenského školstva (1867 – 1875) (1967). Obsiahla, viac ako 150 stranová štúdia patrí k jeho vedecky najpresvedčivejším a najzrelším historicko-pedagogickým prácam, ktoré dovtedy publikoval.
V uvedenom desaťročí Jozef Mátej dokázal nadviazať pracovné kontakty s historikmi pedagogiky nielen v Čechách, ale aj v Poľsku, Maďarsku, Holandsku, bývalom ZSSR a vtedajšej Nemeckej spolkovej republike.
V sedemdesiatych rokoch pokračuje jeho kariéra tým, že v predchádzajúcom roku bol vymenovaný za profesora pedagogiky a v roku 1979 mu bol na základe obhájenia doktorskej dizertácie pod názvom Učitelia v protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní (1974) vedecká hodnosť doktor pedagogických vied. V roku 1971 sa stal vedúcim Katedry pedagogiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Naďalej publikuje v domácich odborných časopisoch a kultúrnej tlači, nadväzuje ďalšie medzinárodné kontakty, gestoruje štátne výskumné projekty z dejín školstva. V roku 1976 vychádza pod jeho vedeným spracovaná celoštátna vysokoškolská učebnica Dejiny českej a slovenskej pedagogiky, ktorá je dodnes základom pre vysokoškolské prednášky z tejto pedagogickej disciplíny. Zaslúžil sa – ako predseda Edičnej rady Slovenského pedagogického nakladateľstva – o vydanie viacerých priekopníckych prác z dejín školstva a pedagogiky.
„Za týmito úspechmi treba hľadať jeho nevšednú pracovitosť i rastúcu autoritatívnosť v historicko-pedagogickom spoločenstve.“
V roku 1981 pôsobil vo funkcii vedúceho katedry, keď bol na tomto poste potvrdený vedením Filozofickej fakulty. Žiaľ, čoraz viac sa u neho vyskytujú zdravotné problémy, ktoré prameniace aj v mimoriadnej pracovnej vyťaženosti. Podieľal sa na spracovaní stredoškolskej učebnice Úvod do dejín predškolskej pedagogiky (1987), ktorá vyšla aj v českej mutácii, spolupracoval aj na vysokoškolskom učebnom texte Dějiny školství v Československu 1945 – 1975 I. a II. díl, pod vedením Tomáša Srogoňa prispel do vysokoškolskej učebnice Dejiny školstva a pedagogiky a jeho doplnku Výber z prameňov k dejinám školstva a pedagogiky (obe 1981) a rad ďalších knižných prác, plne bol zapojený do autorských a recenzentských prác v rámci dvojdielnej Pedagogickej encyklopédie Slovenska (1984, 1985).
Mimoriadne závažné boli jeho príspevky v prehľadových prácach o dejinách slovenského školstva a pedagogiky, ktoré boli publikované v bývalej Nemeckej demokratickej republike (1980, 1985), v Poľsku (1980). Pre prestížneho západonemeckého historiografa Manfreda Heinemanna prispel obsiahlejšou štúdiou o dejinách školstva a pedagogiky v Československu po roku 1945 (1985). Príspevok v tejto knihe bol jedným z prvých nesmelých prejavov nadväzovania užších kontaktov s mimosocialistickou krajinou v oblasti dejín pedagogiky. Na otvorenom knižnom trhu sa prostredníctvom tejto knihy dostala informácia o českom a slovenskom školstve a pedagogike k širšiemu európskemu publiku.
V priebehu osemdesiatych rokov prenasledovali Jozefa Máteja ďalšie zdravotné problémy, podrobil sa operačnému zákroku a absolvoval dlhšie liečenie. To bol jeden z dôvodov, že v roku 1986 bol z funkcie vedúceho katedry odvolaný. Istým celoživotným ocenením jeho zásluh o rozvoj dejín pedagogiky bol návrh na zvolenie za člena-korešpondenta Slovenskej akadémie vied. Pre zdĺhavý schvaľovací proces sa tohto ocenenia už nedočkal. Zomrel 2. júla 1987 v Bratislave.
„Nad celým jeho vedeckým dielo a počinmi sa vysoko klenie jeho osobnosť a tak si ho pamätá väčšia časť jeho generačných súputníkov. Smrťou Jozefa Máteja odišla integrujúca osobnosť historicko-pedagogickej obce, ktorej neprítomnosť podvedome stále pociťujeme.“
Michalička, V.: Jozef Mátej: život a pedagogické dielo vo víre 20. storočia. Bratislava: Eko-konzult, 2023. 279 s. ISBN978-80-8079-317-3.
Monografia je venovaná storočnému výročiu narodenia Jozefa Máteja.
Publikácia je dostupná v Múzeu školstva a pedagogiky v Bratislave alebo sa obráťte na autora mailom na vladimir.michalicka12@gmail.com.
Fotografie, zdroje:
PhDr. Dana Lišková
Pozostalosť prof. M. Máteja
Archív V. Michaličku
https://fphil.uniba.sk/o-fakulte/historia/o-hlavnej-budove/
Múzeum školstva a pedagogiky