Jozef Ľudovít Mátej

Jozef Mátej pochádzal z učiteľskej rodiny, kde jeho otec Jozef Mátej (1890 – 1931) učil na elementárnych školách v okolí Lučenca. Matka Františka Mátejová, rod. Zahradnická, rodáčka z Prahy, pomáhala manželovi pri výuke ako výpomocná učiteľka. Keď malý Jozef Mátej dorástol do školopovinného veku, stal sa spolu so svojou staršou sestrou žiakom svojho otca na cirkevnej ev. a. v. ľudovej školy v Kotmanovej. Po smrti svojho otca pokračoval v učení pod dohľadom svojho neskoršieho švagra Juraja Cabana, s ktorým udržiaval celoživotný priateľský vzťah. Caban charakterizoval malého Jozefa ako telesne slabého, ale inak veľmi pilného a bystrého, na letopočty neobyčajne šikovného žiaka.

Pravdepodobne na želanie matky, ale aj na základe rodinnej tradície sa Jozef Mátej rozhodol pre štúdium na Ev. a. v. dištriktuálnej slovenskej učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici. Počas štúdia nadviazal úzky kontakt a neskôr celoživotné priateľstvo so správcom ústavu Cyrilom Chorvátom, neskorším predstaviteľom slovenskej rusistiky na FFUK v Bratislave. Po úspešnom absolvovaní učiteľskej akadémie rok pôsobil na Obecnej ľudovej škole v Trebichave, okr. Bánovce n. Bebravou.

V roku 1946 sa Jozef Mátej rozlúčil s rodným krajom a presídlil do Bratislavy. Hlavným dôvodom odchodu z Lučenca bolo rozhodnutie získať vysokoškolské vzdelanie. Popri pôsobení na poprednom bratislavskom gymnáziu na Grosslingovej ul. začal študovať na Filozofickej fakulte vtedajšej Slovenskej univerzite filozofiu kombinovanú s históriou. Na vysokoškolskej pôde nadviazal úzky kontakt s mladým odborným asistentom Ľudovítom Bakošom (1919 - 1974) i vtedy významným autorom historicko-pedagogických prác profesorom Jurajom Čečetkom (1907 – 1983), ktorí ho priviedli k historicko-pedagogickej problematike. Jednou z postupových prác pod dohľadom J. Čečetku sa venovala výchovnému systém A. S. Makarenku. Táto osobnosť sa stala náplňou jeho prvej knižnej práce O výchove detí v rodine (1954).

Popri vysokoškolskom štúdiu pôsobil Jozef Mátej od roku 1946 krátko ako učiteľ na Meštianskej škole v Sološnici a potom už ako stredoškolský profesor na I. Štátnom slovenskom gymnáziu na Grösslingovej ul. v Bratislave a potom ako riaditeľ na Gymnáziu vo Svätom Juri, kratšie pôsobil aj ako riaditeľ novozaloženého Pionierskeho domu a neskôr aj ako ústredný školský inšpektor na Povereníctve školstva, vied a umení.

„Je veľmi nadaný a najmä neobyčajne usilovný mladý muž, v štúdiách pokračoval tak, ako keby okrem štúdia ani iné starosti nemal.“

Zlaté šesťdesiate roky priniesli Jozefovi Mátejovi viaceré priaznivé zmeny. Predovšetkým po zrušení Vysokej školy pedagogickej prešiel s kolektívom katedry na pôdu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tu pokračoval nielen vo svojej učiteľskej činnosti, ale presadzoval sa ako ambiciózny autor historicko-pedagogických prác. Najprv to bola knižná práca Slovenské učiteľstvo v boji proti fašizmu 1939 – 1945 (1960), ktorým otvoril jednu zo svojich celoživotných vedeckých tém. Pri príležitosti storočnice priekopníka komeniológie Jána Kvačalu pripravil monografiu Ján Kvačala, život a dielo (1962). Osobitným dielom bola publikácia Portréty slovenských pedagógov a vlasteneckých učiteľov (1963), ktorá popri biografických textov prináša 18 vyobrazení osobností spojených s dejinami slovenského školstva. Album sa stal unikátnou ukážkou ako sa môže historicko-pedagogické bádanie previesť  do vzdelávacej práce.

V sedemdesiatych rokoch pokračuje jeho kariéra tým, že v predchádzajúcom roku bol vymenovaný za profesora pedagogiky a v roku 1979 mu bol na základe obhájenia doktorskej dizertácie pod názvom Učitelia v protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní (1974) vedecká hodnosť doktor pedagogických vied.  V roku 1971 sa stal vedúcim Katedry pedagogiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Naďalej publikuje v domácich odborných časopisoch a kultúrnej tlači, nadväzuje ďalšie medzinárodné kontakty, gestoruje štátne výskumné projekty z dejín školstva. V roku 1976 vychádza pod jeho vedeným spracovaná celoštátna vysokoškolská učebnica Dejiny českej a slovenskej pedagogiky, ktorá je dodnes základom pre vysokoškolské prednášky z tejto pedagogickej disciplíny. Zaslúžil sa – ako predseda Edičnej rady Slovenského pedagogického nakladateľstva – o vydanie viacerých priekopníckych prác z dejín školstva a pedagogiky.

„Za týmito úspechmi treba hľadať jeho nevšednú pracovitosť i rastúcu autoritatívnosť v historicko-pedagogickom spoločenstve.“

Mimoriadne závažné boli jeho príspevky v prehľadových prácach o dejinách slovenského školstva a pedagogiky, ktoré boli publikované v bývalej Nemeckej demokratickej republike (1980, 1985), v Poľsku (1980). Pre prestížneho západonemeckého historiografa Manfreda Heinemanna prispel obsiahlejšou štúdiou o dejinách školstva a pedagogiky v Československu po roku 1945 (1985). Príspevok v tejto knihe bol jedným z prvých nesmelých prejavov nadväzovania užších kontaktov s mimosocialistickou krajinou v oblasti dejín pedagogiky. Na otvorenom knižnom trhu sa prostredníctvom tejto knihy dostala informácia o českom a slovenskom školstve a pedagogike k širšiemu európskemu publiku.

Michalička, V.: Jozef Mátej: život a pedagogické dielo vo víre 20. storočia. Bratislava: Eko-konzult, 2023. 279 s. ISBN978-80-8079-317-3.

Monografia je venovaná storočnému výročiu narodenia Jozefa Máteja.

Publikácia je dostupná v Múzeu školstva a pedagogiky v Bratislave alebo sa obráťte na autora mailom na vladimir.michalicka12@gmail.com.