rozHOVORY s múzeom I.

O zbierkach a zbierkových predmetoch s Martinou Kočí

V rozhovore s kurátorkou a riaditeľkou múzea Martinou Kočí sa dozviete napríklad aj to, podľa čoho vyberáme tie ktoré predmety do zbierkového fondu, aké sú pravidlá ich výberu, či na akých netradičných miestach predmety nachádzame alebo čo zbierkotvornú činnosť Múzea školstva a pedagogiky negatívne ovplyvňuje...

Čo sú to vlastne zbierkové predmety? Mnohí si pod týmto pojmom predstavia veľmi vzácne starodávne predmety vysokej hodnoty. Je to naozaj tak? Alebo môže byť zbierkovým predmetom aj napr. obyčajné pero, akých sú na svete tisíce?

Zbierkové predmety sú predmety, ktoré boli zobraté zo svojho pôvodného prostredia a uložené v múzeu. Dokumentujú dobu, v ktorej boli vyrobené či používané, reprezentujú určitý fenomén, oblasť života spoločnosti v danom období alebo sú napr. spomienkou na významnú historickú osobnosť. Nie nevyhnutne teda musí ísť o vzácny predmet umeleckej hodnoty. Aj spomínané obyčajné pero môže byť dôležitou pamiatkou, ak ním napr. písal Hviezdoslav. V prípade nášho múzea spolu s inými perami z rôznych období je dokladom vývoja písacích pomôcok na školách.

Podobne vek predmetu nemusí byť určujúcim kritériom. Aj relatívne nové predmety budú raz dokladom svojej doby, prípadne nejakej historickej udalosti. Predstava, že do múzea patria len veľmi staré a vzácne predmety je teda mylná.

Kto teda určuje, ktoré predmety budú v múzeu uložené?

Za tvorbu zbierky je zodpovedný odborný pracovník múzea – kurátor. Nerozhoduje o tom však sám. Každé múzeum by malo mať  nastavené pravidlá tvorby zbierok, ktorými sa kurátor riadi – územnú oblasť, časový rozsah, zameranie zbierky a pod. Okrem toho všetky predmety, ktoré kurátor navrhne do zbierky zaradiť, musí schváliť nezávislá komisia odborníkov.

Aký je rozdiel medzi zberateľstvom a múzejnou prácou?

Zásadný rozdiel je v tom, že zberateľ zbiera predmety kvôli nim samotným. Vytvára si zbierku umeleckých predmetov, alebo známok či servítok. A tým to končí. Práca kurátora má však iný cieľ. Predmety zaradené do múzejnej zbierky nie sú dôležité len sami osebe, ale z hľadiska toho, čo dokumentujú. Preto je dôležité zaznamenať aj kontext, z ktorého predmety pochádzajú, skúmať ako a prečo sa používali, kto ich vyrobil a pod.

Čo zbiera Múzeum školstva a pedagogiky?

Naše múzeum, ako to už z jeho názvu vyplýva, sa špecializuje na dokumentáciu dejín školstva a pedagogiky na území Slovenska od najstarších čias až po súčasnosť. Naše zbierky tvoria hmotné doklady tohto vývoja – od zariadenia tried a školského inventáru, cez učebné pomôcky z rôznych historických období, až po listinné dokumenty ako sú vysvedčenia, žiacke knižky či školská administratíva. Veľkú časť zbierkového fondu tvoria učebnice. Zaujímavá je tiež rozsiahla zbierka školských filmov a iných audiovizuálnych médií.   

Ako sa múzejná inštitúcia dostane k predmetom, ktoré zaraďuje do zbierok? A ako sa k nim dostáva naše múzeum?   

Za všetkým je každodenná „neviditeľná“ práca kurátorov. Tí musia predovšetkým poznať zbierku, ktorú spravujú a potom systematicky pracovať na jej dopĺňaní. V našom prípade navštevujeme školy, aj tie zrušené – na ich povalách a v kabinetoch sa dá nájsť množstvo predmetov, ktoré dopĺňajú naše zbierky. V poslednom období bola táto činnosť kvôli sťahovaniu múzea utlmená, ale verím, že sa k nej opäť aktívne vrátime. Ďalšou možnosťou je spolupráca so starožitnosťami, zberateľmi, antikvariátmi, ktoré kurátori pri hľadaní konkrétnych predmetov oslovujú.

Táto časť múzejnej práce je o množstve času, strávenom v teréne. Často pri tom zažívame situácie, na ktoré potom dlho spomíname. Utkvelo tebe niečo konkrétne v pamäti?

Dostávame sa napr. na povalu alebo do pivnice školy, kde už veľmi dávno nikto nevkročil. Okrem toho, že sa musíme vyrovnať s prachom a špinou, často sa nám tam naskytne aj bizarný pohľad. Spomínam si napríklad na povalu, kde niekto rozložil starú školskú mapu, aby na nej usušil fazuľu. Podľa množstva prachu na nej sa tam sušila už pomerne dlho.

Predmety školskej povahy sa k nám však dostávajú aj priamo od ľudí. O čo najčastejšie ide?

Škola sa týka naozaj každého, takmer v každej rodine sa nájdu školské pamiatky. Často sa nám ozývajú ľudia, čo vypratávajú byt napr. po rodičoch, alebo starých rodičoch, alebo len robia doma poriadok. Ponúkajú najčastejšie predmety, ktoré sa viažu na ich školský život, prípadne „školovanie“ ich rodinných príslušníkov – vysvedčenia, učebnice, písacie potreby. Ak ide napr. o bývalých učiteľov, nájdu sa aj prípravy na vyučovanie, doma zhotovené pomôcky či učiteľské zápisníky a pod.

Proces príchodu predmetu/ov do múzea – tiež zaujímavá časť práce múzejníkov...

Áno. Nájsť predmet v teréne je len časť úlohy. Keďže napríklad v prípade školského inventáru ide o veľkorozmerné predmety, nie je ich preprava do múzea často jednoduchá. Už len dostať ich z povaly, zapratanej množstvom iných vecí je niekedy nadľudský výkon. Keďže ich nemôžeme zobrať hneď „po objavení“, stáva sa nám aj to, že keď sa po predmet vrátime, už nám ho nechcú dať. Roky uloženia v nevhodných podmienkach zanechajú na predmetoch stopy. Je potrebné ich do privezení do múzea očistiť, odborne ošetriť, reštaurovať.     

Je niečo, čo zbierkotvornú činnosť múzea negatívne ovplyvňuje?

Ovplyvniť ju môže napríklad nedostatok priestoru v depozitároch. Ak nové predmety jednoducho nemáte kam uložiť, nemôžete ich zobrať, aj keby ste veľmi chceli. My sa však snažíme robiť zázraky a miesto sme zatiaľ vždy našli.

Spomenieš si na nejaký artefakt alebo súbor predmetov, ktoré ťa oslovili svojou hodnotou a stali sa významnou súčasťou zbierkového fondu múzea?

Kolega na povale obecného úradu v malej dedinke objavil liatinové lavice z 19. storočia. Ide o vzácny nález, pretože lavice tohto typu sa nepoužívali bežne a na dedinských školách už vôbec. Ako sa dostali práve na túto povalu, sa nám však žiaľ vypátrať nepodarilo.

Súhlasíš s výrokom, že zbierky sú dušou múzea?

Bolo by múzeum bez zbierok múzeom? Múzeum má uchovávať minulosť v jej autentickej podobe, to sa bez predmetov, tých starých predmetov a teda zbierok, nedá.

Áno, existujú výstavy či celé múzeá postavené na digitálnych technológiách, s minimom zbierkových predmetov. Môžete minulosť prezentovať napr. pomocou virtuálnej reality, ale aj ten digitálny obsah musíte z niečoho čerpať, aj tu sú základom reálne predmety, ktoré sú prevedené do digitálnej podoby. 

Verejnosť sa nás často pýta: „Čo najstaršie máte v múzeu?“ Je táto otázka vôbec na mieste? Je pravidlom skutočnosť, že ak je nejaký predmet najstarší, že bude zároveň aj najvzácnejší?

Nemusí to tak samozrejme byť. Hodnota a výnimočnosť zbierkového predmetu nie je daná len jeho vekom. Sú tu aj ďalšie faktory – či ide o jediný originál, alebo bolo rovnakých predmetov vyrobených viac, čo daný predmet dokumentuje alebo aký príbeh sa k nemu viaže a pod. Aj keď zoberieme do úvahy všetky tieto faktory, hodnota, vzácnosť zbierkového predmetu zostáva skôr filozofickou otázkou. Čo je vzácnejšie? Školská lavica z 19. storočia, zachovaná v desiatkach exemplárov alebo tá z 2. polovice 20. storočia, navrhnutá architektom Mariánom Marcinkom, z ktorej podľa našich informácií existuje už len jeden kus. 

Aj v tejto činnosti máme v múzeu isté vízie do budúcna. Aké to sú?

Tvorba zbierkového fondu je neustály proces, ktorý nikdy nekončí. Budeme pokračovať v dopĺňaní „bielych miest“ vo vývojových radoch  napr. učebníc, učebných pomôcok a pod. Plánujeme tiež obnoviť prácu v teréne a navštevovať školy po celom Slovensku.