rozHOVORY s múzeom II.

O evidovaní a odbornej ochrane zbierok s Michaelou Jelínkovou

Ako prebieha zaradenie predmetov do zbierok múzea, ktoré údaje na nich je potrebné sledovať a prečo sa musia evidovať alebo aké existujú stupne evidencie zbierkových predmetov?

O práci na evidovaní zbierkových predmetov v múzeu, porozprávala kurátorka zbierky školských a učebných pomôcok Múzea školstva a pedagogiky Michaela Jelínková.

Odborná evidencia zbierkových predmetov v múzeách je v očiach verejnosti asi najmenej známa. Skúsiš ju priblížiť?

Každý zbierkový predmet po nadobudnutí dostane prírastkové a evidenčné číslo a prejde dvoma stupňami evidencie. V prvom kroku je zaevidovaný v chronologickej (prvostupňovej) evidencii v knihe prírastkov, kde sa zaznamenávajú základné údaje o predmete – názov, datovanie, zaradenie do zbierky, uloženie, informácie o predchádzajúcom vlastníkovi, spôsob a dátum nadobudnutia, nadobúdacia hodnota, meno zamestnanca, ktorý predmet získal a pod.

Následne, v rámci druhostupňovej evidencie je k zbierkovému predmetu vytvorený katalogizačný záznam. Tento záznam vytvára kurátor, do ktorého zbierky je zbierkový predmet zaradený. K údajom z prvostupňovej evidencie pribúdajú rozširujúce informácie najmä opis predmetu, ktorý obsahuje stručný slovný popis predmetu, jeho rozmery, materiál, z ktorého je vyrobený, farby, ktoré sú na ňom použité, počet častí, či obsahuje nápisy, značky, výzdobu a pod. Zároveň sa zaznamenávajú konzervátorské a reštaurátorské zásahy a dátum revízie. Na to aby kurátor zbierkový predmet odborne spracoval a dopĺňal informácie do katalogizačného záznamu, musí venovať veľkú pozornosť historickému výskumu pôvodu predmetu v kontexte dejín. Výsledky jeho výskumu sú jednak obsiahnuté v odbornej evidencií, a zároveň sú ďalej prezentované v rámci vedeckovýskumnej a prezentačnej činnosti vo forme publikácií, odborných prác, katalógov ako aj expozícií a výstav.

Môže byť takáto evidencia, ktorá na prvé počutie znie jednotvárne, v niečom prekvapujúca?

Asi by nemala byť. Kurátor vie aký predmet navrhuje na nadobudnutie do zbierkového fondu a katalogizačný záznam má svoju presnú štruktúru, takže pri odbornom spracovaní by ho nemalo nič nijak výrazne prekvapiť. Ale samozrejme môže sa stať, že pri hlbšom vedeckom výskume samotného predmetu alebo aj celej zbierky sa vynoria prekvapujúce a zaujímavé historické súvislosti.

Súčasťou evidencie zbierok je aj digitalizácia. Čo si pod tým možno predstaviť?

Neodmysliteľnou súčasťou katalogizačného záznamu je dokumentačná fotografia zbierkového predmetu pre jeho jednoznačnú identifikáciu. Fotografia zbierkového predmetu sa musí vyhotoviť aj v prípadoch, keď opúšťa miesto uloženia alebo múzeum za účelom reštaurovania, umiestnenia v expozícií alebo na výstave, či výpožičky inému múzeu. V posledných rokoch sa do popredia dostáva 3D digitalizácia múzejných zbierok. Ide o trojdimenzionálnu vizualizáciu zbierkového predmetu využiteľnú najmä na prezentovanie zbierkového fondu múzea vo virtuálnom priestore.

Čo sa ďalej deje so zbierkovým predmetov po jeho zaevidovaní?

Po nadobudnutí, základnom očistení a pridelení čísla je zbierkový predmet uložený v depozitári.

Má uloženie zbierkových predmetov v depozitároch nejaké špecifiká?

Jedným zo základných poslaní múzea je zachovanie historickej a kultúrnej hodnoty a zamedzenie zániku a degradácií predmetov, ktoré uchováva. Čiastočne sa to zabezpečuje formou odborného uloženia v depozitároch. To sú špeciálne priestory v múzeu, neprístupné verejnosti a vybavené špecializovaným regálovým a policovým systémom. Podliehajú prísnemu režimu. Do depozitárov nesmie vstupovať hocikto, len ich správca. Každý zbierkový predmet má svoje miesto uloženia, odkiaľ môže byť premiestnený len za prísnych podmienok za účelom vystavenia, reštaurovania alebo vedeckého skúmania. Zároveň sa v depozitároch musia udržiavať vhodné klimatické, svetelné a bezpečnostné podmienky pre uloženie zbierok, čo môže byť niekedy náročné.

Zbierkový fond je napríklad aj v našom múzeu veľmi rôznorodý, čo sa týka veľkosti zbierkových predmetov, ale aj materiálov, z ktorých sú vyrobené. Každý materiál si vyžaduje iné klimatické podmienky. My sme sa v našich depozitároch snažili o rozdelenie zbierok podľa materiálu, ale nebolo to samozrejme možné splniť na sto percent. Najmä učebné pomôcky sú veľakrát vyrobené kombináciou dreva, kovu a dokonca aj plastu. Je veľmi dôležité, aby boli zbierkové predmety v depozitároch chránené pred priamym slnečným svetlom. V týchto priestoroch sa musí udržiavať stála teplota a vlhkosť, pretože pri veľkých teplotných výkyvoch väčšina materiálov rýchlejšie degraduje.

Má Múzeum školstva a pedagogiky vo svojich depozitároch nejaké unikátne predmety, ktoré sú niečím jedinečné?

Každý zbierkový predmet je svojím spôsobom jedinečný, či už ako jednotlivina alebo v kontexte zbierky, či celého zbierkového fondu, a podáva výpoveď o istej historickej skutočnosti. Zároveň ťažko povedať, či je nejaký predmet jedinečný svojím vekom, čím starší tým vzácnejší, alebo nadobúdacou hodnotou? Nemusí to tak byť vždy. Aj mladší a menej hodnotný predmet pre nás môže byť jedinečný, ak je napríklad posledný svojho druhu a podobne.

Ale áno aj Múzeum školstva a pedagogiky má vo svojom fonde jedinečné zbierkové predmety – staré tlače z 15. storočia, krásnu zbierku šlabikárov od 19. storočia až do súčasnosti, špeciálnu ABC tabuľku na nácvik čítania z 19. storočia, zdobené liatinové školské lavice z rovnakého obdobia, zbierku medailí slovenských vysokých škôl, či školské nástenné tabule, na ktorých tvorbe spolupracovali viacerí významní výtvarníci.