rozHOVORY s múzeom III.

O konzervovaní a reštaurovaní s Ľubomírom Čiernym

V čom je reštaurovanie zložitý proces, aké techniky a postupy sa pri ňom musia uplatňovať a či je nejaký rozdiel v prístupe reštaurovania zbierkového predmetu, ktorý je starý stovky rokov a takého, ktorý pochádza z 20. storočia, sa dočítate v rozhovore s reštaurátorom Ľubomírom Čiernym.  

Vie laik odlíšiť čo je konzervovanie a čo reštaurovanie? Napríklad ak navštívi výstavu a pozerá sa na nejaký konkrétny starý predmet...

Konzervovanie a reštaurovanie sú dva rozdielne procesy, ktoré slúžia na zachovanie a obnovu historických alebo umeleckých artefaktov. Konzervovanie znamená, že sa zlepšuje stav artefaktu tak, aby sme predišli jeho ďalšiemu negatívnemu poškodeniu a strate. Konzervátori na to používajú rôzne techniky, vrátane stabilizácie materiálov a kontroly podmienok skladovania. Cieľom konzervovania je zabránenie zhoršenia stavu artefaktu, ale nezahŕňa jeho obnovu do pôvodnej podoby. Na druhej strane, reštaurovanie znamená obnovu artefaktu do pôvodného stavu, tak ako vyzeral pred jeho poškodením alebo opotrebovaním. Reštaurátor môže použiť rôzne techniky, aby opravil poškodenia a nahradil chýbajúce časti predmetu.

Ako následne postupuješ? Od čoho to záleží?

Proces reštaurovania predmetu začína reštaurátorským prieskumom, ktorý má za cieľ zistiť jeho stav a určiť rozsah potrebných zásahov. Prieskum sa zvyčajne zahajuje analýzou historických dokumentov, archívnych materiálov či fotografických a kresliarskych dokumentácií, ktoré s predmetom súvisia. Potom nasleduje prieskum samotného predmetu. Robí sa zvyčajne pomocou vizuálneho posúdenia, prípadne s použití rôznych meracích prístrojov, ktoré umožňujú lepšie zmerať stav predmetu a odhaliť jeho nedostatky. Na základe zistení z prieskumu sa pripraví plán reštaurovania, ktorý určí postup, spôsob a rozsah zásahov, ktoré sú potrebné. Plán reštaurovania zvyčajne zahŕňa aj výber vhodných materiálov, technológií a nástrojov. Po schválení plánu  sa môžu začať konkrétne zásahy na predmete, ktoré môžu zahŕňať napríklad očistenie, konzerváciu, rekonštrukciu, či opravu.

Sú nejaké pravidlá, ktorými sa reštaurátor pri obnove pamiatok riadi?

Reštaurovanie pamiatok je komplexný proces, ktorý vyžaduje odborné znalosti a skúsenosti. Reštaurátor musí rôzne postupy uplatňovať bezpečne a správne, aby nedošlo k nezvratnému poškodeniu predmetu. Týmto pravidlám hovorím päť P reštaurátora aj keď na P nezačínajú. Dôležité je totiž slovo pôvodné. Sú to zachovanie a obnova pôvodnej hmoty a formy pamiatky; zachovanie a obnova pôvodného estetického vzhľadu; ochrana okolia pamiatky a jej pôvodná, prípadne nová funkcia. Posledným P, ktorým sa rešpektuje pôvodnosť je pravidlo, že materiály použité pri obnove či ošetrení musia byť v budúcnosti odstrániteľné. Samozrejmosťou je, že všetky práce a zásahy na pamiatke musia byť zdokumentované.

Ako dlho v priemere trvá proces reštaurovania? Môže ho niečo negatívne ovplyvniť?

Dĺžka samotného procesu reštaurovania závisí od mnohých faktorov. Sú to napr. rozsah a zložitosť poškodenia predmetu, materiály, z ktorých je vyrobený, úroveň znalostí a skúseností reštaurátora, dostupnosť finančných prostriedkov, časové obmedzenia a pod. V niektorých prípadoch môže reštaurovanie trvať len niekoľko dní alebo týždňov, v iných to môže byť niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov.

Sme v porovnaní s inými múzeami v niečom špecifickí z pohľadu ochrany zbierok a prístupu k nim?

Čím sme špecifickí? Možno tým, že máme jedinečné zbierkové predmety z hľadiska pôvodného použitia, materiálovej rôznorodosti a kombinovanej materiálovej skladby. Keď je predmet vyrobený z piatich či šiestich rôznych druhov materiálu, aký reštaurátor - špecialista  ho má reštaurovať? S týmto sa často boríme. Preto je niekedy nevyhnutná aj širšia spolupráca dvoch alebo viacerých reštaurátorov na reštaurovaní jedného predmetu.

Spomínal si materiálovú rôznosť zbierkových predmetov. Tvoja špecializácia je reštaurovanie dreva. Ako zabezpečujeme reštaurovanie iných materiálov?

Reštaurovanie a konzervovanie u nás prebieha nielen interne, ale aj externe. Spolupracujeme s externými reštaurátormi, ktorí sú špecializovaní na pamiatky z materiálov, ktorých reštaurovanie múzeum nedokáže pokryť interne. Máme napr. veľké množstvo zbierok na papierovej podložke - teda z papiera. Významnú pomoc týmto zbierkam zabezpečujeme v spolupráci s VŠVU v Bratislave a jej Ateliérom reštaurovania výtvarných diel na papieri. Táto spolupráca trvá už niekoľko rokov a jej výsledkom je množstvo zreštaurovaných kníh, vysvedčení, nástenných tabúľ a pod.

S kým sa radíš v oblasti odborných otázok? Prebieha vôbec nejaká diskusia medzi reštaurátormi na celospoločenskej úrovni?

V bežných prípadoch reštaurovania si reštaurátor vystačí sám. Samozrejme, ak nechce stratiť kontakt s dobou, musí byť v kontakte s inými kolegami reštaurátormi. Pri zaujímavých, zložitejších problémoch konzultujem alebo spolupracujem so svojimi kolegami z Komory reštaurátorov Slovenska. Je to stavovská profesijná organizácia. Organizuje veľké množstvo odborných podujatí pre svojich členov, kde dochádza k výmene skúsenosti, k prezentácií nových trendov, materiálov, postupov v oblasti reštaurovania. Komora reštaurátorov je aj v medzinárodných štruktúrach. Výmena skúseností teda prebieha aj na tejto úrovni.

Je rozdiel, či reštauruješ predmet z 20. storočia a taký, ktorý má napr. 400 rokov?

Vek pamiatky môže mať vplyv na jej stav a kvalitu zachovania. Staršie pamiatky často trpia väčším opotrebením, poruchami a degradáciou a môžu teda vyžadovať väčšie množstvo reštaurátorských prác pri ich obnove. Pri samotnom procese reštaurovania môžem povedať, že je jedno ako je pamiatka stará alebo mladá. Líšia sa v podstate len množstvom prác, použitého materiálu a potrebného času pri jej záchrane.

Spomenieš si na konkrétnu pamiatku, ktorú si v múzeu obnovoval a bola pre teba   výnimočnejšia ako tie ostatné?

Aby som bol konkrétny, spomínam si na tri lavice z obce Repište. Boli prvými predmetmi, ktoré som v múzeu reštauroval. Najzaujímavejším momentom pri tejto práci bolo to, že spolu s ich obnovou sa zároveň budovala aj reštaurátorská dielňa, ktorú múzeum dovtedy nemalo.  Súbežne s procesom reštaurovania týchto lavíc sa postupne menili aj tieto priestory a ich vybavenie. Išlo tak o dva jedinečné procesy v jednom.