rozHOVORY s múzeom IV.

O vede a výskume s Miroslavou Slezákovou a Janou Nenčevovou Hradskou

Ako prebieha výskum na pôde múzeí, čo všetko môže byť jeho výsledkom a v čom je to tak trochu detektívna práca, porozprávali kurátorky Miroslava Slezáková a Jana Nenčevová Hradská.  

Je v niečom výskum realizovaný na pôde múzeí a galérií iný v porovnaní s ďalšími výskumnými pracoviskami?  

Odpoveď M.S. Hlavným rozdielom práce historika-kurátora v múzeu a galérii a historika-vedeckého pracovníka je v zameraní bádania. V našom prípade máme ako kurátorky pridelený každá „svoj“ fond, takže nemáme toľko priestoru a času, aby sme sa venovali klasickému hĺbkovému výskumu, aký poznáme z  akademických inštitúcií. Naše témy teda súvisia so zbierkovým fondom múzea. Samozrejme, bez bádania v knižniciach, prípadne archívoch či iných múzeách sa žiaden kurátor nezaobíde.

Odpoveď J.N.H. Výskum v tejto oblasti je v podstate podobný ako v iných spoločensko-vedných výskumoch. V našom prípade máme k dispozícii mnoho rôznorodých prameňov (listiny a písomnosti, učebnice, časopisy, učebné pomôcky, inventár, fotografie a pod.) a téma školstva je veľmi dobre dohľadateľná aj v oficiálnych písomných prameňoch, pretože najneskôr od čias Márie Terézie a jej reforiem sa školstvo stalo nástrojom štátnej politiky.

Takisto môžeme pátrať aj v biografiách, spomienkach – napríklad učitelia ako nositelia a šíritelia vzdelanosti patrili k váženým a rešpektovaným osobnostiam vo svojom okolí. Niektorí spísali aj vlastné pamäte alebo si na nich (alebo na školu celkovo) spomínajú ich študenti a to prináša do témy aj emocionálny náboj.

Využívate aj orálny výskum? Je v porovnaní s výskumom napr. v archívoch táto metóda dôveryhodná?

Odpoveď J.N.H. Orálny výskum je dnes už relevantnou vedeckovýskumnou metódou, hoci sa ešte nevyužíva vo veľkom meradle. Pri jeho realizácii sa musia dodržiavať metodické odporúčania, pretože nie každé rozprávanie alebo rozhovor o minulosti môžeme označiť za metódu orálnej histórie. K subjektívnej výpovedi treba pri vyhodnocovaní a interpretácii pristúpiť veľmi zodpovedne a overovať ju a to aj v kontexte prirodzených ľudských vlastností ako je napríklad zabúdanie či spomienkový optimizmus. Táto metóda je svojím spôsobom možno ešte náročnejšia a zdĺhavejšia oproti klasickému výskumu, ale prináša do dejín ľudský rozmer - tzv. malé dejiny, a zároveň môže priniesť odpovede, ktoré nám tradičné pramene nie sú schopné priniesť.

Za úplne špecifický považujem aj fakt, že každý z nás môže byť zdrojom orálneho výskumu – každý z nás prešiel istou formou vzdelávania a navštevoval vzdelávacie inštitúcie... :-)

Môžeme vedecko-výskumného pracovníka prirovnať k detektívovi? Ako teda vyzerá váš pracovný deň?

Odpoveď M.S. Pri podobných otázkach sa mi v hlave vynorí aj obraz Indianu Jonesa zo známych filmov. V skutočnosti však väčšinu dňa strávime za písacím stolom a počítačom, obložené niekoľkými otvorenými knihami a rozhádzanými papiermi, teda presný opak dobrodruha objavujúceho historické artefakty niekde na Blízkom východe. Skôr by som skúsila opísať ideálny deň výskumníka v múzeu, kedy sa po dlhom hľadaní podarí napríklad nájsť ten posledný dielik do mozaiky výskumu. Či už je to chýbajúca informácia o pozadí niektorého zo zbierkových predmetov alebo posledná veta do dlho pripravovanej štúdie. Veľkým zadosťučinením výskumnej práce celého kolektívu je pre mňa aj dlho pripravovaná expozícia dejín školstva na Slovensku, ktorá sa konečne začína rodiť nielen v hlavách a počítačoch, ale aj priamo v priestoroch múzea.

Odpoveď J.N.H. Pracovný deň môže vyzerať naozaj rôznorodo. Vedeckovýskumná práca kurátora je do veľkej miery pretavená aj do tzv. druhotnej evidencie zbierkových predmetov, ktorá okrem výskumnej zložky činnosti v sebe zahŕňa aj detailný popis predmetu po formálnej a vizuálnej stránke.  Kurátor sa okrem toho musí venovať aj nevedeckej činnosti - mapovaniu bielych miest vo svojom fonde, jeho dopĺňaniu a zbieraniu – teda práci v teréne, spracovávaniu výstupov do písomnej podoby či príspevkov, poskytovaniu konzultácií bádateľom alebo médiám a v neposlednom rade veľa času mu odčerpá aj príprava výstav pre verejnosť alebo účasť na revízii zbierkových predmetov.

Ktoré zbierky/ zbierkové predmety múzea konkrétne skúmate a čím sú zaujímavé?

Odpoveď M.S.  Ako kurátorka som zodpovedná za časť zbierok listinného charakteru. Ide o jedinečné doklady či už súkromnej povahy (ako vysvedčenia, diplomy, žiacke knižky, prípravy učiteľov a pod.) alebo úradné dokumenty (napríklad triedne knihy a výkazy, školské kroniky, administratíva škôl, ...). Listiny zaľudňujú dejiny školstva a okrem jednotlivých osudov ukazujú aj skutočné fungovanie školských inštitúcií. V poslednej dobe sa napríklad zaoberám otázkou, prečo na niekoľko rokov na začiatku 20. storočia zmizli vysvedčenia z ľudových škôl a čo ich nahrádzalo.

Odpoveď J.N.H. Zaoberám sa periodikami, ktoré v sebe zahŕňajú okrem pedagogických časopisov aj školské, mládežnícke a univerzitné časopisy a normy, ktoré spolu tvoria veľmi pestrý a výpovedný doklad o danej dobe. Aj keď na prvý pohľad môže vyzerať téma časopisov trochu nudne, v skutočnosti v sebe nesú obrovské množstvo informácií a dýchajú duchom doby. Poodhaľujú nám, čo tešilo a najmä trápilo učiteľov i študentov (v skratke – učitelia boli finančne nedocenení napriek spoločenskému ohodnoteniu a žiaci „neposlúchali“ rovnako ako dnes J), aké predmety sa vyučovali a ako sa k nim pristupovalo, ako sa riešili rôzne dilemy a polemiky na spoločenské témy. Časopisy boli fórom pre učiteľov i odborníkov z rôznych oblastí napríklad psychológie a zdravia, ako aj zástupcov učiteľstva na politickej úrovni – nezriedka boli tlačovým orgánom stavovských učiteľských organizácií.

Momentálne sa venujem periodikám z obdobia rokov 1918-1945 a prostredníctvom nich skladám dielik do skladačky o školstve 1. ČSR a v období vojnového slovenského štátu. Mojou výskumnou úlohou do budúcna sú časopisy po roku 1945, ktoré sú najpočetnejšie zastúpené, takže to bude výzva, ale teším sa na to.

Proces skúmania historických reálií závisí od témy a častokrát je aj zložitý. Stalo sa vám, že nemáte k dispozícii dostatok archívnych alebo iných zdrojov čo v podstate ohrozuje váš výskum? 

Odpoveď M.S. Myslím, že z času na čas sa každý výskumník dostáva do slepej uličky a tápe. Niekedy paradoxne pomôže odstup od práce, teda, ak je to možné a termín netlačí. A niekedy je nutné si jednoducho pripustiť, že viac sa v danej chvíli zistiť nedá. Veď koniec-koncov, musíme niečo neprebádané nechať aj pre ďalšie generácie zvedavcov.

Odpoveď J.N.H. Áno, je to prirodzená súčasť výskumu – že niekde ostane prázdne miesto a je to v poriadku. Je však pravdepodobné, že skôr či neskôr sa zaplní. Niekedy pomôže nechať to tak na nejaký čas, niekedy zase zintenzívniť pátranie po informáciách. Avšak každý výskumník by si mal pred samotným výskumom zmapovať približný rozsah a druh prameňov a podľa toho si navoliť tému, ktorú by mal byť schopný viac-menej spracovať. Niekedy sa však naozaj nepodarí splniť všetky vytýčené ciele – je to súčasť tejto práce.

V čom spočíva vedecko-výskumný prínos múzea?

Odpoveď M.S. Dovolím si obrátiť sa do minulosti a spomenúť bývalých vedeckých pracovníkov múzea, erudovaných odborníkov, ktorí svojimi prácami prispeli k rozšíreniu poznatkov o tejto téme. Príkladom môže byť slovenský preklad Ratio educationis, prvého pokusu o vytvorenie uceleného školského systému na našom území (Ján Mikleš, Mária Novacká, 1988) alebo päť dielov Topografie dejín školstva na Slovensku do roku 1918 (Vladimír Michalička, 2006 – 2011).

Odpoveď J.N.H. Múzeum je pôdou, na ktorej sa koncentrujú zbierkové predmety súvisiace s témou školstva v tom najširšom zmysle a práve oni tvoria bázu, z ktorej vychádza vedecký výskum. Ten je orientovaný nielen na spracovanie samotného fondu (v rozsahu takmer 50 000 ks), ale aj na spracovanie histórie vzdelávania, školstva a pedagogiky. Jeho poslaním je teda uchovávať a odborne spracovať školskú históriu odohrávajúcu sa na území dnešného Slovenska – nielen vo forme publikácií o dejinách školstva, odborných článkov, štúdií, scenárov a katalógov výstav, odborných príspevkov na konferenciách, seminároch a kolokviách, ale najmä v podobe kvalitne spracovanej druhotnej evidencie jednotlivých zbierkových predmetov.

Odpoveď M.S. Nedá sa mi ešte nespomenúť Historicko- pedagogické fórum. Je to elektronické periodikum Múzea školstva a pedagogiky, ktoré už od roku 2012 prináša vedecké štúdie týkajúce sa dejín slovenského školstva, pedagogiky a jeho osobností. Je voľne prístupné na našej webstránke http://www.msap.sk/c/historicko-pedagogicke-forum. Výsledkami práce kurátorov sú aj prezentácie výskumov vo forme katalógov školských medailí, nástenných tabúl a vysvedčení.

Myslíte si, že návštevník múzea vníma prácu kurátorov a ich múzejný výskum pri prehliadke expozície/ výstavy?

Odpoveď M.S. Každá informácia, ktorá je návštevníkovi predložená, je výsledkom bádania. Bežný návštevník podľa môjho názoru toto pozadie nevníma. Dokáže si však všimnúť a oceniť, keď je napríklad výstava nielen vizuálne pekná, ale aj obsahovo hodnotná a prínosná.

Odpoveď J.N.H. Na to by nám dal odpoveď azda nejaký malý výskum alebo anketa medzi návštevníkmi. Osobne si však myslím, že návštevník vníma finálny produkt – expozíciu / výstavu - v akomsi celku, ktorý mu je predostretý vizuálne príťažlivou formou. Za tým sa však skrýva veľa práce a to nielen vedecko-výskumnej, nakoľko expozícia aj výstava sú veľmi komplexné záležitosti. Ak sú všetky zložky v symbióze a jedna druhú dopĺňa, potom je nádej, že návštevník múzea prácu ocení.