rozHOVORY s múzeom VI.

O múzejnej pedagogike so Zuzanou Kunštekovou

Viac o tom, aký má význam vzdelávanie v múzeách, komu je určené, aké sú jeho benefity pre múzeum, aj o tom ako by malo v budúcnosti v Múzeu školstva a pedagogiky vyzerať, sa dozviete z rozhovoru s múzejnou pedagogičkou Zuzanou Kunštekovou. 

Čo si pod pojmom múzejná pedagogika môžeme predstaviť?

Jednotlivé zákonom dané činnosti, ktoré majú slovenské múzeá vykonávať je aj kultúrno-prezentačná činnosť. Do nej v múzeu zahŕňame množstvo vecí. Jej základným produktom je expozícia alebo výstava (viac o tvorbe výstav rozHOVORY V. - http://www.msap.sk/p/rozhovory-s-muzeom-v).

Ak chceme tomuto kultúrno-prezentačnému výstupu dať pridanú hodnotu, najčastejšie sa to deje tak, že si z neho vyberieme konkrétne dielčie témy, ktoré expozícia alebo výstava prezentujú a rozoberieme ich „na drobné“ tým, že k nim pripravujeme rôzne programy. Spája sa tak muzeologický a pedagogický kontext, čím sa vlastne prepájajú dva svety; múzejný a výchovno-vzdelávací. Dá sa teda povedať, že múzejná pedagogika je jedným zo spôsobov neformálneho vzdelávania.

A aké výhody poskytuje vzdelávanie v múzeách?

Je ich viacero. Jednou je samotné prostredie múzea. Častokrát sa návštevníci  nachádzajú v zaujímavom autentickom priestore, kde na nich doslova dýcha história. Veľkým vkladom sú samotné originálne zbierkové predmety, ktoré sú v múzeu k dispozícii. Práve vďaka nim sa dajú pri prezentovaní nejakej témy autentickejšie „zasadiť“ historické udalosti do súvislostí. Využíva sa metóda objektového učenia či porovnávania; starého so súčasným, čo návštevníkom umožňuje informácie zrozumiteľnejšie pochopiť. Aj to je zrejme dôvodom, prečo učitelia vodia žiakov a študentov do múzeí a galérií, kde neformálne, zážitkové vzdelávanie je pre nich ľahšie zapamätateľné a hlavne vzbudzuje u mnohých skutočný záujem.

Potreba vzniku múzejného vzdelávania, resp. systematizovaného pracovného miesta múzejného pedagóga sa objavila aj v našom múzeu. Z čoho to vyplynulo?

Ukázalo sa, aká je dôležitá práca s verejnosťou, a aké má výsledky, pokiaľ sa na nej pracuje systematicky. Na to ale potrebujete človeka, ktorý popri tom neplní množstvo ďalších úloh (dokumentácia, výskum a pod.). Práca múzejného pedagóga totiž nie je len sprevádzanie návštevníkov výstavami, ako to môže pre laika vyzerať. Je to omnoho komplexnejší súbor pracovných aktivít. Múzejný pedagóg je zodpovedný za prípravu kompletnej programovej ponuky múzea, tvorbu a realizáciu vzdelávacích programov i podujatí pre rôzne cieľové skupiny. Môže spolupracovať so školami na vzdelávacích projektoch či pripravovať vzdelávacie aktivity v online priestore. Možností je naozaj veľa. Ide o dôležitú pozíciu s úzkym kontaktom na verejnosť. Jej kvalita má v konečnom dôsledku dopad i na celkový kredit múzea.

Vo všeobecnosti je dôležité, aby v múzeách, vznikali komplexné vzdelávacie oddelenia, ktoré zahŕňajú pracovné pozície ako programový manažér, múzejný pedagóg, lektori, asistenti výstav a pod. ... V zahraničných múzeách je to bežná prax, avšak u nás to stále nie je samozrejmosťou. Aj my fungujeme na báze ich kumulovania... Často je to aj o presviedčaní kompetentných, že vďaka týmto zamestnancom majú múzeá príležitosť budovať si svoju jedinečnú značku, aby sa v spoločnosti dostali viac do povedomia.

Ako vyzerali Vaše začiatky? Predsa len išlo o oblasť, ktorá sa v múzeu vykonávala skôr okrajovo a nebola tak zabehnutá ako iné múzejné činnosti...

Adrenalínovo! :-) Pozícia múzejnej pedagogičky bola vtedy novo vytvorená. Kým som pochopila, že som vlastne „prevzala úlohu“, aby sa táto časť kultúrno-prezentačnej činnosti v múzeu správne rozbehla a na stálo sa etablovala, zrazu ubehlo niekoľko rokov... V čase môjho príchodu bolo pripravených niekoľko vzdelávacích programov, vychádzajúcich z konkrétnej výstavy, ale aj zopár univerzálnych o témach školských dejín. Akosi plynulo som „vhupla“ do už rozbehnutého procesu. Mala som však jednu výhodu, v porovnaní s kolegami - kurátormi, ktorí túto činnosť vykonávali predtým. Nemala som ďalšie úlohy, ktoré oni popri nej museli plniť. Celú agendu som od nich prevzala a mohla na nej postupne precíznejšie a sústredenejšie pracovať. Zároveň sme spoločne s kolegami rozmýšľali o filozofii a koncepcii, ako by múzejná pedagogika v našom múzeu mala vyzerať. A nielen to, začali sme ju systematicky pretavovať do praxe. Verím, že úspešne. V múzeu budem o chvíľu začínať svoj desiaty rok pôsobenia a som vďačná, že do mňa vtedajšie vedenie vložilo toľko dôvery...

Sme múzeum zamerané na školské dejiny. Sme preto v niečom špecifickí v oblasti múzejnej pedagogiky?

Nadviažem na predchádzajúcu odpoveď. Našou filozofiou pri celej programovej ponuke pre verejnosť je držať sa tém, ktoré súvisia s našou špecializáciou, teda s dejinami školstva a pedagogiky na Slovensku. Výhodu zamerania vidím v tom, že témy spojené so školou (všetkých typov a stupňov) sa dotýkajú každého človeka – od malých detí, ktoré už navštevujú predškolské zariadenia a zoznamujú sa s prostredím, cez študentov, ktorí sú aktuálne ponorení v školských procesoch, až po seniorov, ktorí na to celé, čo počas štúdií zažili a čo im to prinieslo, už len nostalgicky spomínajú.

Samozrejme snažíme sa sledovať aj trendy v múzejnej pedagogike. To, čo platilo ešte v 90. rokoch minulého storočia, už dnes ľudí nepriláka, resp. čakajú viac. Je to prirodzené, že sa nároky návštevníkov zmenili. Svet sa "zmenšil". Našou úlohou je na to reagovať. Veľmi sa nám pri vzdelávaní osvedčilo napríklad využívanie replík pôvodných školských zbierkových predmetov. To, že si môže každý niečo sám vyskúšať, posúva interaktivitu pri programoch na úplne iný level. A je pritom jedno, či ide o dieťa alebo o dospelého. História, často tak vzdialená, sa zrazu stáva uchopiteľnejšou, ľahšie pochopiteľnou.

Uvediete konkrétne príklady; čo tvorí, resp. bude tvoriť programovú ponuku Múzea školstva a pedagogiky pre verejnosť, keď múzeum otvoríme? A na základe akých kritérií sa zostavuje?

Naša programová ponuka sa delí na programy určené:

• bežnej verejnosti – to môžu byť sprievodné podujatia k výstavám ako komentované lektorské alebo kurátorské výklady, kultúrne večery, premietania, prezentácie, workshopy a pod.
• odbornej verejnosti – najčastejšie v podobe konferencií, seminárov, kolokvií, prednášok, diskusií a pod.
• školám – ide o vzdelávacie programy, lektoráty, vyučovacie hodiny, školsko-múzejné projekty, tvorivé workshopy, atď...

Všetky typy programov sa snažíme pripravovať zohľadňujúc danú cieľovú skupinu, pretože každá si vyžaduje trochu iný prístup. Program pre rodiny s deťmi má úplne iné metodické parametre, ako napríklad program pre žiakov základných škôl. Pomerne zložitým faktorom je aj to, že múzeum je voľnočasová inštitúcia, ľudia do nej prichádzajú v čase svojho voľna, ponuka programov by mala tento fakt zohľadňovať.

Ktorá časť práce s návštevníckou verejnosťou je Vám najbližšia?

Napríklad pri vzdelávacích programoch pre školy ma baví samotný priebeh. Na moje otázky som od detí už dostala toľko zábavných odpovedí, že teraz trochu ľutujem, že som si ich nezapisovala. :-) Sú to najvďačnejší konzumenti kultúry, pretože pokiaľ im venujete pozornosť a môžu sa kedykoľvek zapojiť alebo povedať svoj názor, dokážu to veľmi oceniť. My múzejní pedagógovia hovoríme, že spoločnosti vychovávame nových dospelých návštevníkov múzeí a galérií alebo kultúry ako takej. Samozrejme veľkou mierou k tomu prispievajú aj učitelia, ktorí ich k nám vodia. Aj spolupráca a rozhovory s nimi tvoria príjemnú súčasť mojej práce. Vážia si vašu zanietenosť, tešia sa, že ich žiaci zažijú niečo nevšedné, a zároveň sa pri tom veľa naučia. Najväčšou odmenou je fakt, že sa k nám tí učitelia opakovane vracajú už s inými žiakmi alebo že odporučia aj svojim kolegom v škole, aby prišli na náš program. Ak majú návštevníci dobrú skúsenosť, je veľká pravdepodobnosť, že sa k Vám vrátia. Tak ako je práca s ľuďmi vyčerpávajúca, tak vie byť aj štartovacím motorom a motiváciou do ďalších projektov. 

Dostávame sa aj k tomu, že s prácou múzejného vzdelávania úzko súvisí propagácia a marketing týchto aktivít, ktoré vedia do múzeí prilákať aj takých návštevníkov, ktorí kultúru pravidelne nevyhľadávajú. Ako je to u nás v tomto smere?

Sú to v podstate spojené nádoby. Tým, že pripravujeme pre školy a verejnosť niečo špeciálne, akoby nadstavbu, tak prirodzene chceme, aby sa to k nim aj dostalo. Potrebujeme byť adresní. A tak je pozícia múzejného pedagóga často kumulovaná s úlohami propagácie a marketingu. Nie je to však správne a aj v našom prípade by si táto agenda vyžadovala samostatnú pozíciu, ktorú múzeum doteraz nemá. Snažíme sa držať krok s digitálnym svetom na sociálnych sieťach a vytvárať obsah, ktorý má čo povedať, ale často je to nad naše fyzické možnosti. Dlhodobo si uvedomujeme, že žiadna výstava alebo program, ktorý sa pripravujú pre verejnosť nemajú zmysel, pokiaľ sa o nich ľudia nedozvedia. Aj formy propagácie sa veľmi zmenili, a tiež si vyžadujú skúsených profesionálov. Toto bude pre nás veľkou výzvou aj v novom pôsobisku.

A ako ešte inak karty zamiešala nová budova pre Múzeum školstva a pedagogiky? Zmení sa práca s verejnosťou v porovnaní s fungovaním múzea v minulosti?

S novým sídlom múzea prišlo aj mnoho nových úloh a hľadanie riešení, ako všetko zvládnuť. Postupne otvárame nielen novú múzejnú budovu, ale chceme rozšíriť aj našu ponuku pre návštevníkov, aby sme plne využili jej potenciál. Hlavným verejným priestorom múzea budú výstavné miestnosti na poschodí a priestor vyhradený pre aktivity spojené s múzejnou pedagogikou aj na menšie výstavné projekty, sprievodné podujatia, semináre, či workshopy, na prízemí. Múzeum bude mať prvý krát platený vstup. Čaká na nás úplne nový návštevnícky režim, obsluhovanie väčšieho priestoru, no aj dôstojnejšie podmienky na prácu a pevne verím, že aj personálne posilnenie, ktoré je v tomto smere nevyhnutné. Plánujeme spustiť múzejný obchod. Súčasťou priestorov bude aj oddychová zóna, s víziou rozšírenia o poskytovanie občerstvenia. To súvisí aj so samotnou polohu múzea, ktorej areál je prepojený s parkom a ihriskom, ktoré pri ňom pred pár rokmi vzniklo rekonštrukciou bývalého školského dvora. Aj exteriér nám teda ponúka množstvo možností pri práci s návštevníkmi, pričom výzvou zostáva aj využitie blízkosti Devína, Devínskej Kobyly, rakúskeho zámku Schloss Hof, cyklotrás pri rieke Morave a pod. ...

V novej budove bude našou ambíciou rozšíriť ponuku hlavne pre individuálnych návštevníkov, ktorí v minulosti tvorili len malé percento návštevnosti. A preto je pred nami ešte veľa práce, aby sa múzeum stalo pre širokú verejnosť zaujímavým miestom pre trávenie voľného času.

A keď sa všetko postupne dobuduje do podoby, ktorú od toho očakávame, som presvedčená, že múzejnej pedagogike sa v Múzeu školstva a pedagogiky bude dariť na výbornú. A aj my sa konečne budeme môcť zaradiť medzi múzeá s komplexnou ponukou, ktorá sa v súčasnosti od takýchto inštitúcií očakáva.